Tapioková múka, áno či nie ? (+ recept)
8. novembra 2019
Je zdravé stravovanie drahšie?
7. augusta 2020Určite ste v poslednej dobe zachytili čoraz viac článkov alebo vyjadrení, že zelenina a ovocie už nemá toľko vitamínov, minerálov a ostatných zdraviu prospešných živín ako kedysi. Najviac tieto vyjadrenia používajú predajcovia výživových doplnkov, pracujúci pre MLM firmy.
Týmto článkom vám ponúkam iný, vedecky podložený pohľad na rastliny a ich plody. Na ich hormonálny systém, ktorý je základom podobný tomu našemu, aby bolo zabezpečené všetko ako má byť. Áno pôda je iná ako kedysi, vzhľadom na používané pesticídy a vplyv klimatických zmien, odlesňovania, skleníkových plynov a podobne. Ak by sme sa pozreli na ovzdušie, už tiež nie je také čisté ako bolo kedysi a dýchať dokážeme. Tu by sme mohli pokračovať, ale vrátim sa k rastlinám.
Záver, ktorému budete veriť je už len na vás, (pokiaľ vás nebude baviť čítať funkcie fytohormónov, preskočte na koniec článku , kde je etylén) Ak máte pocit, že vám robí dobre napríklad sirup na podporu imunity za dosť vysokú sumu, vy sa po ňom cítite dobre, napriek tomu, že jeho zloženie je pochybné (prvá zložka je často glukózo-fruktózový sirup, voda a minimálne tri chemické zložky) je to len na vašom rozhodnutí, či budete naďalej suplementovať namiesto príjmania živín v prirodzenej forme, ktorú si vie náš organizmus roztriediť a najlepšie využiť vo svoj prospech, alebo sa vám zdá jednodnudšie siahnuť po tabletkách a sirupoch.
Poďme k rastlinám, aby ste si vedeli predstaviť, prečo zelenina a ovocie prináša stále to čo má. Čo sú to fytohormóny?
Rastliny sa vyvíjajú ako organicky vyvážený a funkčne koordinovaný celok. Ich vývoj je ovplyvnený mnohými faktormi aj podmienkami prostredia. Látky regulujúce rast a vývin rastlín sú:
- Prirodzené fytohormóny (endogénne látky)
- Syntetické rastovo-regulačné
Mechanizmus fungovania hormónov v rastlinách je veľmi podobný mechanizmu hormonálneho účinku u živočíchov aj u človeka. Syntetické alebo endogénne látky, regulujúce rast a vývin zabezpečia celistvosť rastlín. Ich účinok je závislý na veku rastliny, genotype, druhu, fyzickom stave a množstve použitého hormónu.
Rastlinné hormóny sa od živočíšnych líšia výrazne nižším účinkom, nakoľko každý z fytohormónov ovplyvňuje rôzne typy dejov prebiehajúcich v rastlinách. Rastliny nemajú žľazy s vnútorným vylučovaním a preto sa fytohormóny zlučujú na viacerých miestach v rastline. Práve preto, že rastliny regulujú tieto fytohormóny, tak je zaručené aj zachovanie potrebných živín v nich ako sú vitamíny, minerálne látky, vláknina, sacharidy, bielkoviny, tuky a flavonoidy (fenolové látky). Z tohoto dôvodu môžeme vyvrátiť mýtus, že rastliny už neposkytujú potrebné živiny. Ak by to bola pravda, nerástli by predsa.
Fytohormóny – rastlinné hormóny (ich názov je aj rastové látky), sú chemické látky, ktoré sa tvoria v rastlinách v malej koncentrácii, vylučujú sa do rastlinných buniek a transportujú sa do inej časti rastliny, kde vyvolávajú určitý efekt. Slúžia ako signály komunikácie buniek.
Fytohormóny povzbudzujúce rast sa nazývajú stimulátory rastu. Poznáme auxíny, cytokiníny, giberelíny.
Fytohormóny brzdiace rast sa nazývajú inhibítory rastu . Poznáme kyselinu abscisovú (ABA), etylén
Fytohormóny povzbudzujúce rast – stimulátory:
Auxíny sú považované za najstaršie známe rastové hormóny. Vyvolajú rýchlejší rast zatienenej časti rastliny a jej následný ohyb. Fyziologická aktivita je stimulácia delenia buniek a predlžovania rastu, vplyv na rast postranných púčikov, stoniek, tvorba koreňov na ošetrenom odrezku rastliny, zabránenie predčasného opadania listov. V praxi sa využívajú syntetické auxíny hlavne na prebierku kvetov pri násade, na rast plodov a ako herbicídy.
Cytokiníny tvoria spolu s auxínmi hlavné rastové regulátory rastlín. Indikujú delenie buniek v rastlinných pletivách za prítomnosti optimálnej koncentrácie auxínov. Sú potrebné a nevyhnutné hlavne pre vývin nadzemnej časti rastliny jej výhonkov pri regenerácii, pre stimuláciu okrasných rastlín, tvarovanie stromov a plodov. Podporujú odnožovanie obilnín v rannom štádiu.
Giberrelíny: Boli objavené v Japonsku (1930) pri výskume choroby ryže. Ich fyziologická aktivita spočíva v stimulácii predlžovacieho rastu a kvitnutia, zabraňujú stárnutiu listov, plodov, rušia dormanciu semien a stimulujú klíčenie semien.V praxi sa využívajú na zvýšenie násady plodov, zväčšenie plodov (napr. vinič, paradajky.)Po ošetrení kyselinou giberelovou hrozno zväčšilo veľkosť a zmenšilo podiel semien. Účinkujú na kvitnutie a zmenu veľkosti plodov.Aktivita jednotlivých giberrelínov závisí nielen od ich štruktúry ale aj v akej fáze rastu sa rastlina nachádza.
Fytohormóny brzdiace rast – inhibítory
Kyselina abscisová – ABA. Bola objavená v toboľkách bavlníka.Nachádza sa v púčikoch, semenách, hľuzách, mladých listoch (listová ABA) v koreňovej špičke (stresová ABA)Ak je rastlina vystavená stresovým podmienkam, potom sa mení jej koncentrácia a tým ovplyvňuje celú radu rastlinných procesov. Ide napríklad o ovplyvnenie vodného režimu rastliny alebo rýchlosť rastu koreňov a listov. Rastlina si tento hormon syntetizuje v listoch a koreňoch a je schopná ho príjmať aj z pôdy.Kyselina abscisová je dôležitým regulátorom vývoja a klíčenia semien, podiela sa na reakciách rastliny na stres.
Etylén Je plynný hormón. Etylén bol medzi rastlinné hormóny zaradený ako jeden z posledných, práve kvôli jeho jednoduchou štruktúrou a plynným skupenstvom. Je prítomný pri stresových podmienkach – pri nedostatku alebo nadbytku vody, teplotných výkyvoch, poraneniach, napadnutí patogénom. Je to hormón stárnutia. Urýchľuje dozrievanie plodov, degradácia celulózy, pektínov a škrobu, starnutie. Etylén hrá úlohu aj pri opadávaní listov.
V praxi sa etylén využíva na regulované dozrievanie ovocia v kontrolovanej atmosfére CEPA
Etylén sa využíva pri dozrievaní ovocia a zeleniny.
Klimakterické plody sú citlivé na etylén. Tieto plody produkujú veľa etylénu, citlivo reagujú na jeho prítomnosť a rýchlejšie dozrievajú, z toho dôvodu môžu byť zberané pred plnou zrelosťou – dokážu dozrieť aj mimo rastliny.
Banány sa zberajú zelené, nedozreté a následne dozrievajú v etylénových komorách. Medzi tieto plody patria najmä: jablká, hrušky, duly, slivky, marhule, broskyne, rajčiaky, banány, kiwi
Neklimakterické plody nie sú citlivé na etylén. V čase dozrievania u nich nenastávajú zmeny zrýchlenia metabolizmu. Produkujú málo etylénu, nie sú citlivé na aplikáciu etylénu, reagujú len stratou zeleného sfarbenia.Dozrievanie musia ukončiť na rastline, po odtrhnutí už nedozrievajú.
Medzi tieto plody patria najmä: hrozno, čerešne, černice, maliny, jahody, melóny, struková fazuľka, hrach, citrusy.
Etylén v skladoch spôsobuje dozrievanie a prezrievanie plodov, žltnutie zeleniny, drevnatenie zeleniny, hnednutie dužiny, horknutie, červenohnedé škvrny, klíčenie zemiakov.
Škodlivé účinky etylénu sa dajú potlačiť zabránením jeho prístupu k citlivým plodinám. Skladovať plodiny s rovnakou citlivosťou na etylén. Odstránenie prezretých a poškodených prípadne napadnutých plodov. Musí byť zabezpečená ventilácia v skladovacích priestoroch a prípadná aplikácia 1-Metylcyklopropénu.
Medzi ostatné známe fytohormóny patria : Brassinosteroidy ,Kyselina jasmonová,Polyamíny, Fenoly
Rastlinné hormóny a možnosť riešenia potravinovej bezpečnosti.
Najväčšie uplatnenie využitia fytohormónov v praxi je v poľnohospodárstve, zahradníctve, hlavne pri zakoreňovaní stonkových odrezkov. Pomocou fytohormónov môžeme ovplyvniť aj dozrievanie ovocia, je však dôležité aká je koncentrácia aplikovaných fytohormónov.
Týmto využitím sa ale dostávame čoraz častejšie spomínanej a veľmi diskutovanej téme geneticky modifikovaných organizmov alebo potravín (GMO).
Na jednej strane pomáhajú vyšľachtiť rastliny, ktoré by zniesli extrémne podmienky a zároveň by vykazovali vysoké výnosy, čím by mohla byť docielená úspora energie a využitie pôdy. Na druhej strane vznikajú dve riziká:
- vplyv na zdravie človeka a zvierat
- dôsledky pre životné prostredie
Téma GMO je veľmi rozsiahla a diskutovaná, nie je možné uviesť všetky klady a zápory takto pestovaných rastlín.
Ako vplyv na zdravie človeka a zvierat treba spomenúť možné riziká toxicity a alergických reakcií. Nepriaznivé dôsledky pre životné prostredie spočíva v krížení, ktoré môže viesť ku vzniku voľne rastúcim rastlinám a burine a ich odolnosť k chorobám a vonkajším vplyvom. Môže dôjsť aj k zníženiu biologickej rozmanitosti v prírode alebo k narušeniu rovnováhy ekosystému práve v dôsledku zvýšenej konkurenčnej schopnosti geneticky modifikovaných organizmov.
Na záver by som si dovolila vysloviť svoj názor, ale opäť je len na vás, aký názor je pre vás prijateľnejší.
Ja sa snažím zeleninu a ovocie príjmať v čo najvyššom množstve, najradšej od lokálnych pestovateľov alebo od známych. Snažím sa jesť sezónne a lokálne druhy, ale ak skončí sezóna, kúpim niekedy aj v supermarkete, ak nemám inú možnosť. Pre mňa je podstatné zeleninu konzumovať pretože je zdrojom nielen makroživín ( sacharidov, bielkovín, tukov), vitamínov a minerálov ale aj veľmi prospešnej vlákniny, tak veľmi často chýbajúcej v našom stravovaní. Za mňa je prijateľnejšia varianta konzumovať zeleninu ako nekonzumovať žiadnu a nahrádzať ju doplnkami výživy.
Opäť platí staré múdre príslovie:… „Nech každý za svojím rozumom ide..“
